Ďakujeme ešte raz všetkým zúčastneným a prezentujúcim za ich odborné podnety, skúsenosti a mnoho inšpirácií.
Na konferencii odznelo sedem prezentácii. Svojim vstupom ju otvoril náš kolega urbanista Martin Jerguš, ktorý upriamil pozornosť na prípravu a celý proces nového územného plánu Košíc. Nasledoval výklad pražských kolegov IPR Ondřeja Boháča a Jaromíra Hainca, ktorí uviedli prezentáciu prekvapivou informáciou porovnania Košíc a Prahy, ktorá má územne síce len 2x väčšiu rozlohu, ale 6x viac obyvateľov a 14x vyšší rozpočet príjmov aj výdajov. Zdieľali s nami 5 konkrétnych stratégií, ktoré významne pomáhajú rozvoju brownfieldov hlavného mesta a ktoré predstavujú 580 cieľov spracovaných v 40 dokumentoch a dvoch príručkách.
Na konkrétnych príkladoch predstavili 4 pražské brownfieldy, napríklad lokalitu Holešovice Bubny – Zátory, komplikované územie medzi železničným a cestným mostom s veľkým komplexom vybavenosti a metra stanice Vltavská, zároveň významný dopravný uzol mestskej hromadnej dopravy a električiek, kde veľmi zaujímavým aspektom bola zásadné rozhodnutie politík a autorít mesta štátu i verejnosti o kľúčovej investícii „Vltavskej filharmonie“. Podobne ako v ďalších európskych mestách Hamburgu, Oslo či Kodani jej výstavba otvára a významne naštartuje rozvoj celej lokality a možnosť na transformáciu priestoru celého brownfieldu.
Prvý blok uzavrela prezentácia riaditeľky Metropolitného inštitútu/MIB v Bratislave arch Petra Marko. Skúsená architektka a urbanistka s dlhoročnou praxou zo zahraničia v Londýne hovorila verejnom priestore a pocite, ktorý chceme v našom meste mať. Prezentovala, že mestotvorba definuje možnosti vytvárania vzťahu k miestu a medzi ľuďmi navzájom, pričom rola MIB je koncepčný prístup, územné plánovanie, pilotovanie, testovanie a dizajn ako fyzická transformácia a zároveň na druhej strane, mediácia, komunikácia, edukácia, participácia pre psychologickú transformáciu mesta.
Druhý blok otvorili slová pani docentky Ireny Fialovej a jej príklady diametrálne odlišného prístupu k tejto téme v Paríži. Najdôležitejším rozdielom je snaha o premenu Paríža na bioklimatické mesto, pričom kľúčové je využitie dátových analýz prepojených so sociálnymi a zdravotníckymi a ďalšími dátami. Obsahom jej prezentácie bola premena mesta, kľúčové dokumenty a príklady realizácii. Oproti doterajším územným plánom prijali v 11/24 Miestny bioklimatický územný plán, ktorý je prvým kľúčovým dokumentom.
Ďalšími tromi špecifickými dokumentmi sú Plán enviromentálneho zdravia, Klimatický plán ako stratégia Paríža pre boj proti zmene klímy, globálnemu otepľovaniu, sociálnej a enviromentálnej nerovnostia a Stratégia odolnosti Paríža čeliť všetkým typom chronických stresov i akútnej krízy.
Karol Adamec z Kancelárie architektúry Karlove vary nám predstavil širšie centrum a kľúčové rozvojové územia v jadre mesta či tvorbu mestského prostredia, koncepčných riešení významných mestských lokalít a objektov.
Poslední a jediná dvojica, ktorá uzatvorila toto odborné podujatie bola Libuše Dobrá a Pavel Řihák z MAPPA Ostrava, ktorí odprezentovali stratégiu rozvoja a územia. Účastníci sa dozvedeli o ich k územných štúdiách, realizáciách, o aktívnych prácach s mestskými pozemkami. Dozvedeli sme sa, že dáta sú veľmi dôležitou súčasťou databázy mesta, kde dokážu získať informácie pre digitálne vyhodnotenia a analýzy porovnávacích dát.
Pozrite si prezentácie všetkých prezentujúcich:
Prezentácia Martin Jerguš Košice
Prezentácia Ondřej Boháč IPR Praha
Prezentácia Jaromír Hainc IPR Praha
Prezentácia Petra Marko MIB Bratislava
Prezentácia Irena Fialová ČVUT Praha