Včerajšia komentovaná prechádzka s hlavným architektom mesta Košice ponúkla zaujímavý pohľad na vznik sídlisk, urbanistický vývoj mesta a otázku, ako by sa mali Košice rozvíjať v budúcnosti.
Spomenutá bola aj aktuálne putovná výstava venovaná panelovej topografie Košíc. Tá približuje proces navrhovania a výstavby sídlisk v období socializmu. Od júla bude výstava presunutá ku obchodnému centru Galéria.
Kompaktné mesto a „15-minútová štvrť“
Na prechádzke s hlavným architektom vysvitol aj zaujímavý fakt – urbanistický koncept 15-minútového mesta nie je až taký nový. Už v čase projekcie košických sídlisk sa zohľadňovala potreba dostupnosti základnej občianskej vybavenosti každého obyvateľa v okruhu 15-minútovej chôdze od jeho bydliska. Koncept sa však vtedy nenazýval 15-minútové mesto, ale komplexný okrsok. Práve idea 15-minútového mesta v súčasnosti opäť naberá na dôležitosti a stáva sa základným princípom formovania súčasných miest.
Práve mnohé košické sídliská boli navrhované s dôrazom na dochádzkovú vzdialenosť a vlastnú občiansku vybavenosť. Napriek tomu, že dnes bývajú sídliská často vnímané ako jednotvárne, každé vznikalo v inom období a za odlišných spoločenských podmienok. Preto má každé sídlisko vlastnú urbanistickú štruktúru, charakter aj mierku.
Panelové sídliská ako obraz svojej doby
Architekti v období socializmu pracovali v podmienkach centrálne plánovaného hospodárstva. Ich tvorba tak okrem ideológie podliehala aj veľkému množstvu technokratických obmedzení. Každý, dobre mienený koncept panelových sídlisk sa tak zákonito potkýnal o tieto limity, čo viedlo ku kompromisom a ústupkom z ich výslednej architektonickej kvality.
V 60. rokoch existoval výrazný nedostatok bytov a hlavným cieľom bolo zabezpečiť bývanie pre rastúce mestské obyvateľstvo. Urbanizmus sa preto sústreďoval na efektivitu, kapacitu a rýchlosť výstavby.
Žeriavový urbanizmus a Stavoprojekt
Zaujímavým pojmom, ktorý počas prechádzky zaznel, bol takzvaný „žeriavový urbanizmus“. Tento výraz opisuje spôsob plánovania sídlisk podľa možností stavebnej technológie a dosahu stavebných žeriavov. Urbanistická forma bola často priamo ovplyvnená technickými a výrobnými procesmi.
Významnú úlohu pri formovaní Košíc zohral aj košický Stavoprojekt – projektová organizácia, ktorá pripravovala návrhy mnohých budov, sídlisk a verejných priestorov.
Mesto, zeleň a verejný priestor
Medzi diskutovanými témami boli aj zeleň, tienenie verejných priestorov či význam kvalitného mestského prostredia. Modernistické sídliská priniesli veľké množstvo voľných plôch medzi domami, čo vytvorilo potenciál pre zeleň a rekreáciu.
Na druhej strane sa ukázalo, že priveľké a anonymné priestory môžu viesť k absencii sociálnej kontroly. Ak sa vo verejnom priestore prirodzene nepohybujú ľudia, znižuje sa pocit bezpečia a slabne komunitný život.
Klasický urbanizmus verzus modernistické sídlisko
Diskusia sa dotkla aj rozdielov medzi tradičným a modernistickým urbanizmom. Klasické mestské štruktúry sú založené na uliciach, blokovej zástavbe a jasne definovaných verejných priestoroch. Často pracujú s pravouhlou sieťou ulíc a budovami s výškou približne do piatich podlaží, čo mnohí urbanisti považujú za mierku psychologicky príjemnú pre človeka.
Modernistické sídliská sa naopak snažili o oddelenie funkcií, voľnejšie rozmiestnenie budov a väčší podiel zelene. Každé košické sídlisko však vznikalo s odlišným zámerom a preto má vlastnú identitu.
Premena mesta a zahusťovanie
Počas prechádzky sa otvorila aj aktuálna otázka budúceho rozvoja Košíc. Mesto už nemôže neobmedzene expandovať do krajiny a čoraz viac sa diskutuje o potrebe zahusťovania existujúcej zástavby.
Príkladom je polyfunkčný rozvoj území, kde sa spája bývanie, služby, práca a občianska vybavenosť. Takéto riešenia pomáhajú vytvárať živšie mestské prostredie a zároveň efektívnejšie využívať existujúcu infraštruktúru.
Niektoré zanedbané územia alebo bývalé štvrte dedinského charakteru predstavujú príležitosť na citlivú transformáciu a doplnenie mesta bez ďalšieho záberu voľnej krajiny.
Čo si môžeme zo sídlisk odniesť?
Sídliská sú často predmetom kritiky, no zároveň predstavujú jeden z najväčších urbanistických experimentov 20. storočia. Ponúkajú kvalitnú dostupnosť služieb, množstvo zelene a relatívne vysokú hustotu bývania.
Výzvou dneška je zachovať ich silné stránky a zároveň reagovať na problémy, ako sú anonymita verejných priestorov, absencia prirodzenej sociálnej kontroly alebo nedostatok zmiešaných funkcií.
Budúcnosť Košíc pravdepodobne nebude spočívať v budovaní nových sídlisk na okraji mesta, ale v rozumnom zahusťovaní, obnove verejných priestorov a vytváraní kompaktných mestských štvrtí, v ktorých bude kvalitný život dostupný v pešej vzdialenosti.