Vo štvrtok (16. apríla) sa približne 25 účastníkov zúčastnilo komentovanej prechádzky s hlavným architektom Petrom Kroppom a Mišom Hudákom, ktorá ponúkla nový pohľad na Námestie osloboditeľov a jeho širšie okolie.
Mierne zamračené počasie vytvorilo ideálne podmienky na 90-minútovú trasu, počas ktorej sa účastníci dozvedeli množstvo súvislostí, ktoré v bežnom každodennom pohybe mestom často prehliadame.
Trasa viedla od fontány Klíčenie od Márie Bartuszovej, pokračovala cez Fejovu ulicu, Južnú triedu, Palárikovu a Jantárovú ulicu až po park pri Drevnom trhu či Rooseveltovu ulicu. Záver patril priestoru poblíž pomníku neznámeho protifašistického bojovníka a okoliu medzi hotelom Hilton a OD Dargov.
Jednou z kľúčových tém bola otázka identity verejného priestoru. Tá sa podľa odborníkov formuje dlhodobo, no v prípade tejto časti mesta bol pôvodne ucelený urbanistický koncept postupne narúšaný jednotlivými zásahmi. Každá ďalšia intervencia tak ovplyvňuje jeho budúci vývoj.
Diskusia sa dotkla aj tzv. „šedých zón“ – napríklad priestoru na Fejovej ulici, ktorý nemá jasne definovaných rezidentov ani funkciu. Takéto miesta prirodzene strácajú kontrolu a identitu.
Zaznela aj otázka, komu vlastne patrí Námestie osloboditeľov. Je to stále verejný priestor pre ľudí alebo skôr dopravný uzol? S tým úzko súvisí aj téma sociálnej bezpečnosti, ktorá podľa diskutujúcich v tejto lokalite citeľne chýba.
Zaujímavým momentom bola aj interaktívna úloha od sprievodcu, a to aby účastníci sledovali, koľko herní a kasín počas prechádzky napočítajú. Aj tento detail poukazuje na charakter a využitie priestoru.
Pozornosť sa venovala aj verejným priestranstvám pre deti. Ich kvalita a využívanie sú dôležitým indikátorom života v meste. Platí jednoduché pravidlo – tam, kde ľudia žijú, neboja sa svoje deti pustiť na ihrisko. Ide o psychologicky merateľný znak dôvery a bezpečia.
Zaznelo tiež, že verejný priestor nestačí len vytvoriť – je potrebné ho „zabývať“, teda aktívne využívať a napĺňať životom. V opačnom prípade, najmä v redšie obývaných častiach mesta, jeho kvalita postupne upadá.
Novinkou, ktorá počas prechádzky rezonovala, je vznik Inštitútu ÚHA, ktorý by mal zohrávať dôležitú úlohu v budúcom rozvoji mesta.
Prechádzka tak nebola len výkladom o architektúre, ale najmä podnetom na premýšľanie o tom, ako mesto funguje a ako ho môžeme spoluvytvárať.