Územný plán ako nástroj politiky obrazu mesta
Cieľom územného plánu je nájsť a zabezpečiť harmóniu medzi rôznymi komponentami mesta a spoločenskými záujmami. Je spoločenskou dohodou o tom, ako chceme spoločne žiť. Tvorcami územného plánu sú rôzni odborníci a odborníčky, no do procesu je priamo zapojené aj obyvateľstvo. Do tvorby nepriamo vstupujú aj rôzne dokumenty a podklady o meste. Územný plán reguluje, okrem iného, funkčné plochy, ochranné pásma a zastavanosť územia. Je dôležitý, aby ochránil záujmy obyvateľstva a udal smer pre spoločnú budúcnosť mesta.
Územný plán je dôležitý dokument, ktorý ovplyvňuje budúcnosť každého mesta a dediny na najbližšie desaťročia. Určuje čo, kde a v akej forme sa môže stavať a tým definuje nie len obraz mesta ale aj život v ňom. Kde bude postavené nové bývanie a v akej forme, či bude v blízkosti park a materská škola a kade budú viesť cesty pre autá či bicykle. Komplexne reguluje územie mesta, čím definuje na aký účel sa budú dané časti využívať a tým pádom aj akým smerom sa bude mesto najbližšie roky rozvíjať. To všetko by malo byť v súlade so životným prostredím nie len ľudí, ale aj fauny a flóry. Dobrý územný plán má nie len chrániť, ale aj podporovať a rozvíjať ekologickú stabilitu územia a jeho kultúrne hodnoty.
Mesto je v územnom pláne vnímané ako organický celok, ktorý sa skladá z rôznych komponentov a spoločenských záujmov. Niekto chce prácu v dostupnej vzdialenosti, iného ruší hluk priemyslu v blízkosti obydlia. Chcem bývať v prírode, ale aj mať rýchlo dostupné obchody a zdravotnú starostlivosť. Potrebujeme koridory pre dopravu aj pre vtáctvo a zvieratá. A vietor, zrážky a horúčavy sa tiež zapájajú do diskusie, či chceme alebo nie. Na tieto dilemy existuje mnoho riešení, no ani jedno nie je jednoduché. Nájsť a zabezpečiť harmóniu medzi týmito a ďalšími požiadavkami je cieľom územného plánu. Tento dokument je viac ako len technickým dokumentom. Je spoločenskou dohodou o tom, ako chceme spoločne žiť. Ako zjednotiť rôzne záujmy a nájsť také rozmiestnenie funkcií mesta, aby mesto vytvorilo podmienky pre dobrý život všetkých obyvateľov a obyvateliek: ľudí, zvierat aj rastlín. Aby bola táto ‘dohoda’ naozaj platná, musí zapojiť rôznych aktérov, aby odzrkadľovala široké spektrum potrieb obyvateľstva.
Kto a čo tvorí územný plán
V istom zmysle tvorí územný plán súbor textov a máp. Hlavná je jedna mapa územia, ktorá ukazuje rôzne funkčné plochy. Je to súbor regulácií v grafickej podobe mapy.
Tvorcami územného plánu sú rôzni odborníci a odborníčky. Objednávateľom územného plánu môže byť mesto, obec, okresný úrad alebo krajský úrad. Spracovateľom, teda tvorcom môže byť tiež priamo objednávateľ. V prípade Košíc je to mesto, teda na to určený odborníci z Útvaru hlavného architekta (ÚHA). To však na Slovensku nie je bežná prax, lebo mestám chýbajú časové a iné kapacity. Zvyčajne je územný plán vypracovaný externe tímom urbanistov a urbanistiek, ktorí vyhrajú verejnú súťaž. Objednávateľ, v prípade Košíc je to ÚHA, by však mal dohliadať na celý proces a úzko spolupracovať so spracovateľmi dokumentu, aby výsledný územný plán zodpovedal potrebám mesta a jeho obyvateľstva.
Okrem priameho zapojenia aktérov do tvorby dokumentu je možné priniesť do procesu rôzne perspektívy a aspekty prostredníctvom východiskových dokumentov. Takými podkladmi sú rôzne strategické dokumenty mesta, ako Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta (PHSR), Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) alebo Kultúrna stratégia mesta a rôzne regulačné plány a výškové zónovanie mesta. Do procesu tvorby vstupujú aj dokumenty, ktoré sa zaoberajú širšími vzťahmi, napríklad štátny cestný plán, generálny plán zveľadenia poľnohospodárskeho, lesného a vodného hospodárstva a iné. Mesto má zároveň aj možnosť zaobstarať si vlastné podklady vykonávaním všestranného prieskumu riešeného územia, či už interne alebo opäť, externe.
Čo reguluje územný plán?
Obsah územného plánu je definovaný stavebným zákonom. Ten určuje čo a ako musí územný plán regulovať. Každé mesto si však môže z časti prispôsobiť obsah a rozsah a tým aj spôsob regulácie podľa ich potrieb. Objektom regulácie sú rôzne fyzické priestorové aspekty mesta. Z pohľadu obyvateliek a obyvateľov mesta sú pre ich život v ňom najpodstatnejšie nasledovné regulácie: veľkosť a rozvrhnutie funkčných plôch pre jednotlivé účely, ako je bývanie, priemysel, zeleň a podobne, vymedzenie chránených území a definovanie priestorovej zastavanosti.
Dobré umiestnenie funkčných plôch napríklad zabezpečí, aby sa priemysel neusídlil v blízkosti bytovej zóny, ktorej obyvateľstvo by tak trpelo znečisteným vzduchom, hlukom aj preplnenými cestnými komunikáciami. Existujú mnohé pádne dôvody, prečo môže byť daný pozemok dezignovaný ako nevhodný pre bývanie. Formálna zmena funkčnej plochy v územnom pláne prostredníctvom zmien a doplnkov často nevyrieši problémy ako smog, či hluk. Mesto však môže plochy pre bývanie kvalifikovať, v tomto príklade napríklad presídlením priemyslu a zmenením funkčnej plochy na zeleň alebo rekreáciu.
Ochranné pásma definujú územia historických pamiatok, významných prírodných prvkov alebo kľúčovej technickej infraštruktúry. Platia tu špeciálne pravidlá, aby sme tieto územia ochránili pred negatívnymi vplyvmi. Keďže mesto je prepojený organizmus, ochrana týchto území je dôležitá pre dobrý život všetkých v meste, aj keď sa to na prvý pohľad tak možno nezdá. Znečistenie pitnej vody nevhodnou výstavbou by malo jasne negatívny vplyv na všetkých. Rovnako ako aj poškodenie kultúrne významných prvkov napríklad v historickom centre, čím by mesto stratilo časť svojej atmosféry a kvality.
Zastavanosť územia je regulovaná rôzne, v závislosti od konkrétnej zóny. Územný plán môže definovať výškovú aj územnú zastavanosť. Teda, aké vysoké môžu byť budovy na danom území a koľko územia smie byť zastavaného budovami. Kombináciu týchto faktorov vnímame ako hustotu mesta. Centrum mesta má typicky vysokú zastavanosť, zatiaľ čo periféria s rodinnými domčekmi veľmi nízku. Tento aspekt hrá významnú rolu v kontexte pripravenosti miest na zmeny klímy, ktoré v našej zemepisnej šírke prinášajú častejšie vlny horúčav, sucha aj prívalové dažde. Veľmi zastavané územie typicky vytvára sálaním z asfaltu a betónu tepelné ostrovy a nie je schopné rýchlo prepustiť vodu do zeme. Hustá zástavba, populárna v južnejších krajinách, však môže zároveň byť aj veľmi efektívna pri tvorbe potrebného tieňa a ventilácie.
Prečo potrebujeme územný plán?
Developeri a vlastníci a vlastníčky pozemkov často vnímajú územný plán ako nástroj, ktorým mesto bráni rozvoju. Určuje limity, zakazuje a hlavne nedovoľuje realizovať to, čo by na svojom pozemku radi postavili. To je čiastočne pravda. Mesto vie územným plánom napríklad chrániť parky pred zástavbou. Tie neprodukujú zisk, ich údržba dokonca stojí veľa peňazí. A tak by sa z istej logiky mohlo zdať, že parky sú pre mesto nepotrebné, či sú dokonca záťažou. Z istej perspektívy by možno predsa len bolo lepšie na ich mieste postaviť bývanie, športový štadión, alebo nákupné centrum. To by mestu, či iným vlastníkom pozemkov, prinieslo financie, ktoré sa vždy zídu. Park je však podstatný pre životný komfort ľudí a zvierat a jeho dôležitosť iba rastie v kontexte klimatickej krízy. Bez územného plánu by sme pravdepodobne parky nemali. A čo je viac, vďačíme práve minulým plánom, ktoré pre nás zaistili dostatok parkov a verejných priestorov pre pohodlný život v súčasnosti.
Územný plán je možné vnímať aj ako nástroj pretvárania mesta pre lepší život každého v blízkej a vzdialenej budúcnosti. Je to v konečnom dôsledku spoločenská dohoda obyvateľov a obyvateliek mesta. Je ňou možné nie len chrániť naše spoločné záujmy, ale aj budovať mesto našich snov. Je to spoločná vízia toho, ako chceme žiť. Dobrý územný plán vie uľahčiť proces výstavby a premeny mesta. Ak chceme napríklad žiť v klimaticky odolnom meste, musíme ho podľa toho naplánovať: viac veľkých parkov a kvalitnej zelene, začlenenie vody do infraštruktúry mesta, služby v dostupnej vzdialenosti. Územný plán definuje priestorové umiestnenie daných aspektov a tak je potrebné viesť dlhé debaty pri každej novej intervencii v meste – či je to cesta, plocha pre bývanie alebo rekreáciu. Inými slovami, tento technický dokument umožňuje realizáciu spoločnej vízie obyvateľstva mesta.
Na prvý pohľad technický, odborný dokument je teda v skutočnosti skrz naskrz obrazom našej súčasnej a hlavne budúcej spoločnosti. Ak nám záleží na dobrom živote nás a ľudí okolo nás, je nie len že dôležité, ale dokonca nevyhnutné zaujímať sa o územný plán a vyžadovať kvalitnú „spoločenskú dohodu“, ktorá bude vykresľovať vysnívané mesto nás všetkých.
Text bol pôvodne publikovaný v roku 2022 v publikácii Hrať Mestometer: Prečo mestá potrebujú územný plán? (eds. Lýdia Grešáková, Zuzana Tabačková). Publikácia je prístupná na: https://spolka.cc/sk/shop/publikacia-hrat-mestometer. Súčasná podoba textu bola autorsky upravená pre Útvar hlavného architekta mesta Košice.